Foxová

Rýchly dych a silný dotyk,

prepletené telá,

úskokmi vášnivý, miestami nežný,

bozk ukradnutý kdesi v pomedzí.

Oči vrelé, ako oheň a blýskavé ako jeho žiara,

koža napnutá a uvoľnená zároveň,

a hranica medzi citmi je tenká ako vlas.

Taký blízky a predsa taký ďaleký si,

také ľahké by bolo Ťa milovať,

také blízke mi je Ťa pri sebe mať.

Čím si bližšie, tým sa vzďaľujem,

nesmiem prekročiť hranice,

ťažko mi srdce bije, keď voňajú mi z Teba prsty

a každým jeho úderom sú steny tenšie ako listy.

Tak na dotyk ku láske a predsa na míle,

moja duša balansuje s pocitmi na hladine.

Poznám pravidlá, no vlastné strácam,

poviem Ti zbohom,

kým ďalšie dno nenachádzam.

Ťažká rozlúčka srdce moje čaká,

ešte nemiluje, no pokúša sa.

Na pranier s ním, neposlušným,

nik nech na neho nehľadí,

steny si postaví a úsmev bolesťou zvykom nahradí.

Kým dá sa však nadýchnuť z plných pľúc,

dovtedy do žíl môže prúdiť čerstvý vzduch.

Radšej teraz, kým hranicu prekročím,

pretože ďalšiu jazvu už si na duši nezalepím.