Založ si blog

Batohy a démoni

Každý z nás si nosí svoje vlastné batohy. Nie, nemyslím tie textilné, ale tie duševné. Tie resty, či boliestky minulosti, ktoré si prenášame mesiacmi a rokmi  a niekedy ich váhu cítime celý čas, niekedy len občas. Avšak, nemiznú a ovplyvňujú nás, pretože s ich váhou na pleciach musíme zdolávať prekážky a už pri pohľade na ne je nám jasné, že tá ťažoba nám cestu neuľahčí.

Každý z nás si tvorí svojich vlastných démonov. Z rôznorodých situácií, či ľudí sa stanú zahmlené temné bytosti, ktoré v podstate nič nerobia. Iba čakajú a v tú (ne)pravú chvíľu nám zaklepú na plece, že sú stále tu a zaškľabia sa na nás, aby sme si spomenuli, aké je desivé, že sú stále tam.

Napriek tomu, že máme batohy a démonov, žijeme každý deň ďalej. Ako čas plynie, z batoha, ak sme silní, postupne vyhadzujeme veci, ktorých si už dovolíme sa zbaviť a náš krok je ľahší, dokonca veselší. Aj tí démoni prestávajú s nami vládať, keď sa pomaly rozbiehame a konečne sa prestávame obzerať, či nám stíhajú. Často sú to roky, ale ide to, batoh odťažieva, démoni zaostávajú. Nájdeme si novú cestu a naučíme sa po nej ísť.

Videla som to však toľkokrát… Keď sa človeku pripomenie stará bolesť, pretože chtiac-nechtiac jej zrazu čelí zoči-voči a hoci len na pár minút, či hodín, sa obnoví tá diera v duši a to v celej svojej temnote. Alebo keď sa objaví stará láska, nedoriešená, nevypovedaná, nasilu ukončená. Videla som to i celkom nedávno, kedy tvár môjho blízkeho človeka zrazu postupne každým dňom vážnela, ako sa menil jeho postoj, reč tela i tón hlasu a smiech prestával byť tak bezstarostne veselý, ako býval. Z uvoľneného človeka sa stal zádumčivejší, z divokých očí zamyslený pohľad.

Tak to vyzerá, keď spomienky obživnú, najmä tie, čo sa zdajú byť živými stále, tie neuzavreté.

Videla som to toľkokrát, ako rýchlo sa vie človek ponoriť do starej lásky a náhle sa v nej úplne stratí a tápa v nej. V jednej chvíli šťastný, v druhej úplne slepý.  

A vždy s rovnakým koncom. Je jedno, či je ten človek „silný“ alebo „slabý“, všetci v mojom okolí, vrátane mňa samej, si na konci dňa uvedomili, že staré batohy sa nemajú skúšať opäť nosiť a démoni sa nikdy nemenia. Pretože hoci môže byť tá krátkodobá chvíľa príjemná, vo finále je ťažká.

Tak ako deň má ráno a večer a život začiatok a koniec, tak sa uzatvára každý kruh. A paradoxne, alebo skôr našťastie, niekedy človek zistí, že ten starý batoh už naďalej nemôže nosiť práve vtedy, keď ho znovu otvorí.

A niečo sa stane. Niečo sa vždy ukončí a je úplne jedno ako, pretože potom konečne príde tá nová éra.

Tá, keď je batoh už len spomienkou a démonom sa už ani neoplatí tľapkať po pleci. Keď pripomienka vyvolá obraz, možno dokonca úsmev, no žiadny náznak bolesti. Tá krásna éra, kedy sa rozbité časti poskladajú do nového celku a človek je po dlhom čase taký ľahký, akoby mu chýbali už len krídla…

Kedy nás prestanú spomienky trápiť? Vtedy, keď si to dovolíme. Vezmeme si to pekné a minulosť necháme tak, kde patrí. Tým, že si to dovolíme minulosť nestratíme, no je dobré si uvedomiť, že presne tá nás utvárala.  Áno, dnes sme už iní ľudia, ako vtedy, ale ak by sme sa zrazu vrátili v čase a so všetkými pocitmi, zase by sme dokázali urobiť len to isté. Tak to malo byť.

Kedy prestaneme nosiť staré batohy? Keď si uvedomíme, že cesta je s nimi priťažká a uložíme ich na bezpečné miesto. Pretože je dobré veci archivovať, hlavne, ak boli tak dlho našou súčasťou. Vďaka tomu batohu sme sa naučili inak chodiť a zosilneli sme. Nemá sa na to zabúdať. No čaká nás ešte dlhá cesta a na tú treba ľahký krok.

A kedy zmiznú démoni? Keď sa ich konečne prestaneme báť. K tomu, už netreba dodávať nič…

Spracovať, archivovať a nebáť sa.

Pretože všetko, čo príde potom, je krásne.

 

A hlavne, bude to konečne v poriadku.

 

 

 

 

O podvodníkoch, vzťahoch a morálke

29.12.2014

Keď som mala 15, myslela som si, že svet je čiernobiely. Tak človeka vychovajú rozprávky, hlavný hrdina je vždy dobrák, v tom rannom veku ho ešte nezahlcujú ani charakterové vývoje, jednoducho viac »

Tak na dotyk ku láske a predsa na míle

22.12.2014

Rýchly dych a silný dotyk, prepletené telá, úskokmi vášnivý, miestami nežný, bozk ukradnutý kdesi v pomedzí. Oči vrelé, ako oheň a blýskavé ako jeho žiara, koža napnutá a uvoľnená viac »

Konexia a kompatibilita

19.12.2014

Veľakrát som počula príbeh, ako vystrihnutý z tuctového románu o tom, ako niekto našiel niekoho, keď ho práve nehľadal, či až ani nechcel. Počula som to aj v svadobnom príhovore na svadbe, viac »

Jana Nagyová

Nečasová dostala podmienku za zneužívanie rozviedky

22.11.2017 18:46

Niekdajšia spolupracovníčka expremiéra Petra Nečasa Jana Nečasová, ešte ako Nagyová, dostala dvojročný podmienečný trest.

dialnica D1, krizovatka  Blatne,

Najväčšie problémy čakajú motoristov počas rozšírenia D1 pri Bratislave

22.11.2017 18:21

Analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ján Kovalčík považuje za veľmi nebezpečné, ak by križovatka Triblavina bola otvorená skôr a priviedla ďalšiu dopravu na diaľnicu D1 pred rozšírením tohto úseku.

testovanie piatakov, Veľký krtíš

Názory na testovanie piatakov sa rozchádzajú

22.11.2017 18:00

Napäté pohľady detí vystriedalo ráno o ôsmej hodine zahĺbenie sa do úloh z matematiky.

Peniaze

Brusel hodnotí slovenský rozpočet dobre, ale nezaradil ho medzi prémiové

22.11.2017 16:40

Rozpočet Slovenska na budúci rok výraznejšie z pravidiel Paktu stability a rastu nevybočuje, medzi premiantmi Európy však tentokrát chýba.

foxova

All good things are wild and free

Štatistiky blogu

Počet článkov: 9
Celková čítanosť: 14388x
Priemerná čítanosť článkov: 1599x

Autor blogu